Táto pani je veľmi sebavedomá dáma,ktorá je presvečená o tom,že starí pacienti patria do šrotu (môj názor môj pohlad na pani primárku). Keď, Vám pomaly odchádza človek pred očami a lekár Vám dá jasne navedomie,že tu už nieje pomoci,pretože choroba je veľmi vážna a blíži sa koniec vašej milovanéj osoby,tak samozrejme ináč to nejde,ale musite to prijať a zvládnuť. Myslím, že je prácou lekárov riadne komunikovať s príbuznými pacienta. To je dosť taká nezvyklá vlastnosť podaktorých lekárov (česť výnimkám). Je dosť špatné,aby ste sa doprosovali lekárovi,aby Vám danú osobu(pacienta) hospitalizoval, pretože vidíte, ako je vyčerpaná utrápená životným osudom a patrilo by sa, aby daný pacient dostal aspoň, ako takú adekvátnu pomoc a to napr.infúziu,aby dožil ako človek. Žiaľ pacient bol odmietnutý pre hospitalizáciu z dôvodu nedostatku počtu lôžok. Infúziu Vám doma nikto nepodá,len súkromne a aj tí sú velmi pracovne vyťažení. Po mojom dlhom a dlhom naliehaní a doprosovaní sa pani primárke,aby pacienta hospitalizovala a vďaka ani neviem čomu asi mojej bol hospitalizovaný. Cítil som sa dosť trapne,aby som sa musel takto doprosovať,ale trapné veci šli bokom, pretože to bola vec ludskosti. Po hospitalizácii pacienta som bol nemylo prekvapený,keď som zistil ešte v ten deň,že pri pacientovi boli VOĽNÉ ďalšie dve lôžka. Lôžka boli volné po dobu 3dní a na 4deň bolo jedno z lôžok obsadené druhým pacientom. potom som si celú vec prestal všimať. Toto je chyba spoločnosti, pretože sa bojíme vyjadriť svoju nespokojnosť. Pokiaľ ľudia nevyjadria svoje názori,tak sa k ničomu nedopracujeme. Tým myslím k ludskosti pre každého z nás. Človek si zaslúži umrieť,ako Človek. Pani primárke prajem všetko dobre a taktiež viac ľudského porozumenie do života.